Autor: Tarryn Fisher
Názov: F*ck love
Diel: ----
Žáner: NA

Helena Conway has fallen in love.
Unwillingly. Unwittingly.
But not unprovoked.
Kit Isley is everything she’s not—unstructured, untethered,
and not even a little bit careful.
It could all be so beautiful … if he wasn’t dating her best friend.
Helena must defy her heart, do the right thing, and think of others.
Until she doesn’t.

Musím sa priznať, že pred čítaním tejto knihy som absolútne netušila, že čo ma čaká. Keďže anotácia je jedna z tých, ktoré vám toho veľa neprezradia-takmer nič, tak som sa s malou dušičkou do toho pustila. Neverila som, že by si príbeh dokázal udržať moju pozornosť po celý čas, dokonca som veľké šance nedávala ani postavám. A asi nič lepšie som urobiť nemohla. Pretože neočakávať od tejto knihy bolo asi to najlepšie čo som mohla urobiť.

Od Tarryn som zatiaľ čítala len Never never-prečítajte si to! Je to megabombastické!- čo napísala s Hooverovou a už asi viem, kto ťahal za nitky pri písaní toho príbehu ;) Tarryn má neskutočne zaujímavo-čudný štýl. A spôsobom akým to podáva je ešte viac čudnejší. Je to také iné v tom dobrom slova zmysle a to ani nehovorím, aký reálny bol celý tento príbeh a k tomu ešte aj tie postavy.

Hlavná postava Helena bola neskutočne sympatická, vtipná, statočná a zbožňovala Harry Pottera. A tým ako mlčala o svojich pocitoch ma dokázala neskutočne hnevať. Chcela som, aby prehovorila! Aby sa vyjadrila a odhalila kúsok seba. Lenže najskôr sa potrebovala nájsť. A to hľadanie samej seba bolo možno o niečo náročnejšie než som si myslela. Jej obetavosť mi až tak nevadila, lenže, keď som pomaly ku koncu uvedomovala, že presne jej obetavosť je to čo jej bráni v šťastí, tak som preklínala momenty, v ktorých som ju obdivovala. Predsa zaľúbená do frajera vašej najlepšej kamarátky, ktorá si vás ani nezaslúži, lenže vám to trvá, kým si to uvedomíte, nie je práve najlepšie. A to samozrejme, znamená kopu situácií, pri ktorých Helena len ticho sedela a trpela. A najhoršie na tom je, že predstaviť si, že niekde vo svete je kopu podobných dievčat ako Helena je zdrvujúce. S Helenou som sa dokázala stotožniť a prežívala som s ňou každú jednu prekážku, ktorá sa jej dostala do života. A jednou z nich a tou najväčšou bola vlasnte láska ku Kitovi.

Kit bol osobne pre mňa asi tá najreálnejšia mužská postava, ktorá nosila flanelové košele, miešal nápoje a dokonca vedel aj variť. Znie dokonalo, však? Ale nebol. Tak ako Helena aj on mal svoje chyby. Jeho správanie bolo obdivuhodné. To ako naháňal Helenu sa mi neskutočne páčilo. Na druhej strane sa mi zas strašne protivilo, že chodí s tou malou mrchou. Della.... Tá žena bola diabol. Ok, možno preháňam, ale aká bola na začiatku povedzme, že milá, tak taká bola ku koncu protivná a podľa mňa dosť šialená. Namyslená a v kuse sa musela vyvyšovať nad ostatnými. Nemám rada takých ľudí ešte v ich knihe viem ako tak zniesť, ale mám taký pocit, že Tarryn fúkla svojim postávam život a všetci sa správali tak normálne ľudsky, až ma to desilo. A Della bola pre mňa dosť reálna a hneď by som vedela vymenovať aspoň dvoch ľudí z môjho okolia, ktorý sa podobne správajú ako ona. Trochu ma to desí. Ale len trochu. A nedá mi nespomenúť Greer alebo June. Je síce pravda, že Greer mám radšej, ale June bola tiež v pohode, len niekedy som mala pocit, že som nevedela, čo si mám o nej myslieť. Na druhej strane Greer by som chcela spoznať, tak ako aj Helenu. Pre mňa originálna postava so štýlom, ktorý je naozaj štýlový a to dievča je neskutočné! :3

Okrem postáv sa mi neskutočne páčil aj ten divný štýl, ktorý som už spomínala. A navyše autorka má tak pekné myšlienky a dobré nápady ako čitateľa zaujať, že už teraz po prečítaní F*ck love, viem že toto nebola od nej posledná kniha. A s pokojným svedomím vyhlasujem, že tými myšlienkami tromfla viacerých autorov, o ktorých som si doteraz myslela, že nemajú konkurenciu. Dokonca aj s prvou kapitolou.
Síce sa v knihe nachádzajú tie klišé veci, ale nevadilo mi to. Nesmierne som si čítanie užila, aj keď to trvalo vďaka škole o niečo dlhšie (o dosť dlhšie), tak bez zbytočných výčitiek môžem povedať, že na tejto knihe okrem pár maličkostí mi takmer nič nevadilo. Postavy a aj vzťahy medzi nimi ma úplne dostali. A o štýle nehovoriac. Teoreticky sa to čítalo samo, aj to vďaka tomu, že kapitoly neboli ani zbytočne dlhé či krátke. A v príbehu prebiehal čas trochu inak. Buď prešli mesiace alebo týždne a ja som si to ledva uvedomila, len vďaka postavám som chápala, že to utrpenie, ktorým si prechádzajú hlavné postavy je na oveľa dlhšiu dobu než v iných knihách. A navyše do poslednej kapitoly netušíte, že či to dopadne vôbec dobre. A tá dráma okolo toho...nuž autorka najskôr pekne pri čítaní čitateľa potrápi. Až do poslednej strany som čítala so zatajeným dychom, pretože mohla určiť Helene úplne iný koniec, ktorý by sa mi tiež páčil-len tak mimochodom.

Takže ako náhle budem mať viac času a dočítam resty, tak automaticky siaham po Marrow, pretože som trochu zvedavá, že či Tarryn len náhodne dokázala vytvoriť, také reálne a normálne postavy, aj keď pravdepodobne toto bude iná šálka kávy. Lenže aj keby som veľmi chcela nemôžem povedať, že Tarryn si ma nezískala. Vďaka nej budem musieť možno preriediť svoj zoznam obľúbených spisovateľov, pretože ak Marrow prekoná moje očakávania, tak ľudia moja TOP 5-ka obľúbencov sa zaisto zmení.